Prechádzajúc chodníčky Malej a Veľkej Fatry sa nám pri dobrom počasí často naskytne úchvatný pohľad na prírodné krásy Turčianskej záhradky. Človek si nevdojak predstaví prvých osídlencov, aké museli byť ich dojmy z čarovných výtvorov matičky prírody. Turiec je všeobecne zvláštny územný priestor, ktorý nikdy nestaval hradby na svoju ochranu, nakoľko je obklopený fatranským horstvom. Aj napriek pomerne drsným podmienkam tu človek nachádzal prostredie pre zabezpečenie svojich životných potrieb.
V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli. Určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. V tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia.