hrady a kaštiele

Vďaka severo-južnej orientácii viedla cez Turiec oddávna významná spojnica  medzi juhom a severom Európy - Stredomorím a Pobaltím. Z Turca smerovala cez Oravu na sever k Baltu, opačným smerom cez Ponitrie do Podunajska. Komunikačná tepna viedla cez Turiec v dvoch hlavných líniách, ktoré rôznym spôsobom obchádzali záplavami postihované dno kotliny. Spojnice medzi nimi viedli cez brody, neskôr cez najstaršie mosty ponad rieku. Obe cestné trasy sa postupne olemovali reťazou starobylých turčianskych obcí, v ktorých boli mýtnice, prepriahacie stanice, prícestné hostince. Jedna línia starej hradskej sa vinula západným okrajom kotliny, spod Vyšehradu cez Slovenské Pravno, popod Zniev a ďalej úpätím Lúčanskej Malej Fatry do Vrútok, kde sa pokračovalo ponad prielom Váhu do Strečna alebo opačným smerom cez Sučany. Na opačnej strane kotliny viedla hlavná komunikačná tepna od Kremnice úpätím Veľkej Fatry cez Mošovce, Blatnicu, popod tri turčianske hrady a od prepriahacej stanice v Nolčove sa štverala cez Ľubochnianske sedlo, aby ďalej povedľa Ružomberka pokračovala na Oravu. Stará hradská "via antiqua" je dnes cieľom rozkošných turistických vychádzok a cyklotrás.

Zdroj (text, foto): Turiec farebné srdce Slovenska, autor: Stanislav Muntág a kol., Vydavateľstvo Matice slovenskej, rok 2005