Postavili v polovici 13. storočia na starom hradisku. Bol kráľovským hradom a sídlom Turčianskej stolice. Okolo roku 1436 vyhorel a po núdzovej oprave v druhej polovici 15. storočia nasledovala rozsiahla prestavba. Obnovili pozorovaciu vežu, pristavili gotickú kaplnku, pri stredovekom jadre hradu postavili prvé predhradie s dvoma baštami. Na konci 15.storočia hrad znova vyhorel. Na dôkladnú opravu sa podujali Révaiovci - vybudovali druhé predhradie s novou bránou, chránenou polkruhovitou baštou a štvorhrannou vežou. Na začiatku 17. storočia vyrástol v predhradí komfortný renesančný kaštieľ. Prežil protihabsburské stavové povstania a bol sídlom Turčianskej stolice až do postavenia stoličného domu v Martine (1772). Starý hrad sa pomaly rozpadával, dolná časť s renesančným kaštieľom boli obývateľné až do druhej svetovej vojny. Koncom roka 1944 Nemci pri vojenskej akcii vyhodili kaštieľ do vzduchu a vypálili spolu so Sklabinským Podzámkom. Hradné múry v malebnom predhorí Veľkej Fatry sú už iba romantickým cieľom nedeľných vychádzok.